Už v stredoveku používali fenikel sladký (Foeniculum vulgare var. dulce) ako koreninovú zeleninu, ale tiež ako liečivú rastlinu proti chorobám obličiek, pečene, prechladnutiu a kašľu. Používali ho aj ako prostriedok na utíšenie bolestí pri žalúdočných kŕčoch a kolikách. Podobne ako rasca, fenikel sladký vplýva na produkciu materského mlieka, preto z neho varili čaj pre dojčiace matky. V súčasnosti fenikel sladký patrí v Taliansku k najobľúbenejším zeleninám. Voľne rastie ešte aj dnes na Kryme a Čiernomorskom pobreží Kaukazu.
Fenikel sladký je dvojročná rastlina, podobná feniklu obyčajnému. Pri včasnom výseve vybieha do kvetu už v prvom roku. Takéto semená však na pestovanie nepoužívame. Od feniklu obyčajného sa odlišuje kratšími, hrubšími a nižšími stopkami, na ktorých sú husto postavené lístky so zakrpatenou čepeľou. Súkvetím je okolík veľký v priemere asi 100 mm.
Jedlou časťou feniklu sladkého sú nepravé cibule (zdužinatené stonky). Vyvíjajú sa z pošiev listových stoniek, ktoré sú asi 100 mm vysoké, 60 až 80 mm široké, pozdĺžne ryhované až rebrovité. Fenikel sladký obsahuje vitamín C, železo a horčík. Feniklový olej mu dodáva výraznú typickú vôňu s osobitnou koreninovou príchuťou. V kuchyni môžeme z feniklu sladkého pripraviť chutné šaláty alebo ho môžeme dusiť.
Stanovištné podmienky
Feniklu sladkému sa najlepšie darí na dobre obrobených, hlinitých, mierne vlhkých pôdach, ktoré sú dostatočne zásobené živinami a vápnom. Náročný je najmä na fosfor. Neznáša pôdy čerstvo vyhnojené maštaľným hnojom, preto ho pestujeme po hnojených predplodinách. Pre úspešné pestovanie feniklu sladkého sú vhodné slnečné, teplé, vinohradnícke a kukuričné oblasti a chránené polohy. Najvhodnejšími predplodinami sú skoré zeleniny hnojené maštaľným hnojom (skorá kapusta, okopaniny).
Pestovanie
Po zbere predplodín pozemok určený na pestovanie feniklu sladkého zrýľujeme a súčasne naň rozhodíme priemyselné hnojivá v množstve 20 g dusíkatého vápna, 20 g 40%-nej draselnej soli a 40 g Thomasovej múčky na 1 m2. Potom povrch pozemku urovnáme hrabľami. Vysievame koncom júna alebo začiatkom júla priamo do voľnej pôdy, do riadkov vzdialených od seba 400 až 500 mm. Plocha na ktorú vysievame nesmie byť rovná, ale má byť mierne vypuklá, aby voda mohla dobre odtekať. Na 1 m2 potrebujeme 1 až 2 g semena.
Po vzídení rastlín, čo býva obyčajne o 15 až 20 dní, povrch pôdy kypríme a súčasne jednotíme na vzdialenosť 150 až 200 mm v riadku. Fenikel sladký je veľmi náročný na zalievanie, preto ho počas vegetácie každý druhý deň dôkladne zavlažíme. Ďalšie ošetrovanie spočíva v udržiavaní povrchu pôdy v kyprom stave a odburiňovaní.
V septembri, keď sa začínajú vytvárať zdužinatené stopky, musíme rastliny prihrnúť zeminou, aby sa vybielili. Vybielené stopky zberáme postupne, zber však musíme skončiť do príchodu mrazov.
Na uskladňovanie je fenikel sladký nevhodný, pretože veľmi skoro stráca na kvalite. Kratší čas ho môžeme uchovávať v chladničke.
Pri dobrom ošetrovaní môžeme fenikel sladký nechať vo voľnej pôde aj cez zimu. Musíme ho však prikryť slamou alebo lístím. Na tom istom stanovišti vydrží až 3 roky.
Dopestovanie semena
Kvalitné semeno feniklu sladkého získame v druhom roku. Vybrané rastliny ktoré majú byť zdravé a nepoškodené, nechávame vo voľnej pôde prikryté lístím, slamou, alebo kukuričným kôrovím. Skoro na jar odstránime z rastlín prikrývku, pôdu medzi riadkami skypríme a odstraňujeme vyklíčené buriny. Porast na semeno nevyžaduje špeciálne hnojenie. Ďalšie ošetrovanie je podobné, ako pri ostatných rastlinách pestovaných na semeno.
Semeno zberáme v júni až auguste, keď začínajú vädnúť okolíky. Zrezávame ich a dosušujeme na vzdušných, suchých miestach pod strechou. Potom ich odsemeníme a vyčistené uskladňujeme tak, ako pri ostatných druhoch zelenín. Na 1 m2 môžeme dopestovať až 20 g semien. Semeno je žltosivé, vajcovitého tvaru, podlhovasté, 4 až 5 mm dlhé a 2 mm široké, 1000 semien má hmotnosť 3 g a 1 kg obsahuje 100 tisíc semien. Klíčivosť trvá 2 až 3 roky.