Nedocenený význam pestovania cukrovej kukurice

Cukrová kukurica (Zea mays L. var. saccharata) je významným druhom lahôdkovej zeleniny vo výžive obyvateľstva. Od kŕmnej zrnovej kukurice sa odlišuje génom, ktorý spomaľuje premenu sacharidov na škrob a umožňuje konzumovať túto lahôdku v mliečnej zrelosti s minimálnym obsahom škrobu a s optimálnym zastúpením sacharidov. V severnej a južnej Amerike je tento typ kukurice obľúbenou zeleninou, ktorá sa v hojnom množstve jedáva uvarená na šúľkoch či už čerstvých alebo mrazených, prípadne ako sterilizovaná v sladkokyslom náleve. U nás sme ešte dostatočne nedocenili jej význam. Značné rezervy pri pestovaní tohoto typu kukurice sú predovšetkým u záhradkárov a ostatných drobných pestovateľov. Cukrová kukurica v záhradke môže tvoriť ochranu proti vetrom pre chúlostivejšie druhy zelenín, ako sú uhorky, melóny a papriky. V tomto prípade ju vysievame hustejšie, obyčajne stačia dva rady na západnej strane pri zeleninovom záhone, pričom optimálna vzdialenosť radov je 0,5 až 0,6 m a vzdialenosť jamiek pre semeno 0,3 až 0,4 m v rade. Jamky pre výsev kukurice v druhom rade umiestnime v strede vzdialenosti medzi jamkami v prvom rade, aby sme tak vytvorili lepšiu kulisu na ochranu proti vetrom. Cukrová kukurica vyžaduje slnečné polohy a výživné, hlboké, stredne ťažké pôdy. Neznáša studené a zamokrené pôdy. Pestuje sa v prvej, prípadne i v druhej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom alebo kompostom na jeseň v dávke 30 až 60 kg na 10m2. Pred výsevom na jar prihnojíme dobre pripravenú pôdu dávkou 300 g draselnej soli a 300 g superfosfátu na 10m2. Cukrová kukurica je teplomilná rastlina, preto ju vysievame až keď je pôda dokonale prehriata. V najteplejších oblastiach to býva koncom apríla, inde až začiatkom mája. Sejeme ju do hniezd po 2 až 4 zrnách, podľa klíčivosti. V ťažších pôdach sejeme do hĺbky 40 až 60 mm, v ľahších do hĺbky 70 až 100 mm. Po vzídení rastliny vyjednotíme tak, že ponechávame v hniezde jednu, maximálne dve najsilnejšie. Počas vegetácie kypríme pôdu, aby sme nepoškodili plytko rozložené korene kukurice pod povrchom pôdy. Po každom daždi a zalievaní rozrušíme pôdny prísušok. Lahôdková kukurica je náročná na vlahu, preto ju počas sucha zalievame, najmä v období tvorby šúľkov. V júni prihnojíme kukuricu dávkou 200 g liadku a 250 g superfosfátu na 10m2, prípadne dvakrát po 200 g hnojiva NPK (v júni a začiatkom júla). Osvedčilo sa i prihnojenie na list. Proti chorobám a škodcom moríme preventívne osivo. Z chorôb sa vyskytuje sneť kukuricová, ktorá vytvára nádory na šúľkoch, stonkách i na metline. Musíme ich zavčasu odstrániť a spáliť, kým výtrusy nedozrejú. Zo škodcov je nebezpečná vijačka kukuričná, ktorej húsenice ožierajú rastlinu. Napadnuté rastliny spálime. Cukrovú kukuricu zberáme, keď sú šúľky dostatočne veľké, ešte mäkké a mliečno zrelé. Presvedčíme sa o tom tak, že zrno potlačíme nechtom a pri vhodnom čase na zber vytečie krémovomliečna hustá tekutina. Každá rastlina má obvykle 2 šúľky, niekedy i viac. Varíme ich v slanej vode, pečieme, alebo mladé, malé šúľky môžeme nakladať podobne ako uhorky. Vylúpané zrnká cukrovej kukurice môžeme pripraviť na prívarok podobne ako hrášok. Niektorí náročnejší záhradkári urýchľujú rast kukurice predklíčením semien, predpestovaním rastlín v rašelinových zakoreňovačoch a prikrytím záhonu vo výseve fóliou. V zahraničí sa pestuje cukrová kukurica i vo fóliovníkoch, kde dozrieva už začiatkom júla. Pri tomto spôsobe pestovania však treba dbať na vetranie v čase opeľovania šúľkov. Ak si chceme dopestovať zrno cukrovej kukurice na osivo, necháme šúľky na rastline dozrieť až do stvrdnutia zŕn. Šúľky kukurice zviazané v dvojiciach obalovými listeňmi (šúpolím) zavesíme ešte na niekoľko týždňov v suchej vetranej miestnosti, alebo pod strechu, aby zrno dozrelo.