Sortiment zeleninovej papriky

Zeleninová paprika (Capsicum annum L.), patrí do čeľade Solanaceae a je bežne známou rastlinou v záhradkách najteplejších oblastí našej krajiny. Optimálna odporúčaná spotreba je 6 kg na obyvateľa ročne. Pre porovnanie, v Bulharsku je ročná spotreba viac ako 20 kg zeleninovej papriky na jedného obyvateľa. Najdôležitejšou zložkou papriky je vitamín C. V 100 g čerstvých plodov sa ho nachádza priemerne 150 mg. V čase prechodu z technologickej (zelenej) do fyziologickej (červenej) zrelosti množstvo vitamínu C narastá do 300 až 400 mg, teda paprika obsahuje tri až osemkrát viac vitamínu C ako citróny a pomaranče. Papriku pestujeme na kvalitných pôdach vyhnojených maštaľným hnojom v dávke aspoň 400 kg na 100 m2. Na tú istú plochu pri hnojení priemyselnými hnojivami musíme dodať 1,2 kg dusíka, 0,45 kg fosforu a 1,3 kg draslíka v čistých živinách, pri strednej zásobe živín v pôde a v podmienkach závlahy. Sadence papriky predpestujeme a potom sadíme na trvalé stanovište do sponu 0,60 x 0,15 až 0,25 m. Ošetrovanie počas vegetácie spočíva v okopávaní, závlahe, prihnojovaní a ochrane proti chorobám a škodcom. Plody začíname zberať v technologickej zrelosti, keď dosiahnu charakteristickú veľkosť pre daný kultivar. Predčasne odtrhnuté plody sú menej kvalitné, horkastej chuti a rýchlo vädnú. Pri zbere uchovávame celú stopku. Zberáme postupným zberom ručne až do príchodu jesenných mrazov. V typických oblastiach pre zeleninovú papriku sa dosahujú úrody 20 až 30 t/ha.

• Citrina (1977, ŠS Kvetoslavov) Tento kultivar vytvára vzpriamené, husto olistené, v priemere 480 mm vysoké rastliny s tmavozelenými, širokokopijovitými listami. Plod je širokokužeľovitý, ojedinele kvadratický, s hlboko vtlačeným kalichom. Postavenie plodu na rastline je previsnuté, farba plodu je žltozelená až zelenožltá, chuť má sladkú a šťavnatú. Dĺžka plodu sa pohybuje od 90 do 140 mm. Ide o stredne neskorý kultivar, ktorý sa hodí do teplých južných oblastí a vyžaduje dobrú agrotechniku. Pestuje sa pre priamy konzum i spracovanie v technologickej zrelosti.
• Frukta (1977, ŠS Čejč) Rastlina je polorozložitá, vysoká 350 až 400 mm, so stredným až silným olistením. Plody sú jablkovitého až jablkovito pretiahnutého tvaru s miernym rebrovaním, najmä pri stopke. Plody sú na rastline previsnuté, stredne zelenej farby v technologickej zrelosti a vo fyziologickej zrelosti intenzívne červené. Chuť plodov je sladká, šťavnatá, aromatická a mimoriadne lahodná. Dĺžka plodu sa pohybuje medzi 40 až 80 mm a hrúbka oplodia je 5,5 mm, Ide o stredne skorý kultivar, určený na pestovanie jednak do technologickej, ale hlavne do fyziologickej zrelosti. Hodí sa pre priamy konzum i spracovanie v priemysle. Tomuto kultivaru sa najlepšie darí v kukuričnej a v teplej repárskej oblasti.
• Granát (1973, ŠS Kvetoslavov) Rastlina Granátu má vyšší vzrast s tmavozelenými širokokopijovitými listami. Plody má kvadratické, hrubostenné, o priemernej dĺžke 104 mm a šírke 81 mm, tmavozelenej farby. Postavenie plodu na rastline je previsnuté. Je to kultivar stredne neskorý a vysoké úrody dáva pri dobrých klimatických podmienkach a dobrej agrotechnike. Je vyšľachtený pre konzum v technologickej zrelosti, alebo na spracovanie vo fyziologickej zrelosti.
• Jubilantka (1970, ŠS Kvetoslavov) Rastlina je polorozložitá, s priemernou výškou 420 mm a šírkou 520 mm. Má husté olistenie, listy sú zelené až tmavozelené, širokokopijovité. Plod má kužeľovitý, pri špici mierne zahnutý, s náznakom rebier po dĺžke. Kalich je plochý, postavenie plodu na rastline vzpriamené, neskôr vodorovné až previsnuté. Farba plodu v technologickej zrelosti je stredne zelená a chuť má sladkú. Hrúbka oplodia sa pohybuje od 3,5 do 7,5 mm. Jubilantka je stredne neskorá, preto sa pestuje hlavne do technologickej zrelosti.
• Karmen (1970, ŠS Čejč) Tento kultivar má polovzpriamené až vzpriamené rastliny so stredne hustým až hustým olistením. Vytvára plody ihlanovitého tvaru, pri špici sú mierne zahnuté a majú len náznaky rebrovania. Kalich je vtlačený, farba plodu je v technologickej zrelosti tmavozelená. Plody sú nepálivej chuti, priemerná dĺžka plodu je 103 mm, šírka 57 mm, a hrúbka oplodia 4,1 mm. Postavenie plodov na rastline je previsnuté. Ide o skorý kultivar vhodný na konzervárenské spracovanie vo fyziologickej zrelosti.
• Klenot (1983, ŠS Čejč) Rastlina má priemernú výšku 453 mm, šírku 400 mm a je polorozložitá. Plod je úzkokužeľovitý, zakončený tupou špičkou a má plochý kalich. Plody sú dvoj až štvorkomorové, previsnuté. Ich dĺžka je 110 mm, šírka 56 mm a hrúbka oplodia 3,7 mm. Farba je žltozelená a chuť sladká. Je to skorý kultivar s toleranciou na uhorkovú mozaiku. Odporúča sa do poľných podmienok v kukuričnej a teplej repárskej oblasti. Pestuje sa do technologickej a fyziologickej zrelosti pre konzum a spracovanie.
• Konika (1983, ŠS Kvetoslavov) Tvorí rastliny polovzpriamené a polorozložité. Plody má kužeľovité až širokokužeľovité s mierne ohnutou špicou a tupým kalichom. Vytvára dvoj až štvorkomorové plody, ktoré sú na rastline previsnuté. Dĺžka plodu je 113 mm, šírka 54 mm a hrúbka oplodia je 4,3 mm. Plod je v technologickej zrelosti žltozelený a vo fyziologickej sýtočervený. Chuť je sladká. Odporúča sa pestovať v oblastiach ako Klenot a hlavne do fyziologickej zrelosti pre konzum i spracovanie. Je to veľmi skorý kultivar.
• Morava (1980, ŠS Čejč) Plod je úzkokužeľovitý s miernym až silným prehnutím pri špici, hladký, s plochým, ojedinele mierne vtlačeným kalichom. Priemerná dĺžka plodu je 136 mm, šírka 51 mm, hrúbka oplodia 5,8 mm. Farbu má žltozelenú a vo fyziologickej zrelosti červenú. Chuť je sladká a aromatická. Postavenie plodu je previsnuté a rastlina polovzpriamená. Morava je stredne skorý kultivar, veľmi úrodný, typu "zelenej kapie". Hodí sa predovšetkým na pestovanie do fyziologickej zrelosti v poľných podmienkach. Je určený na pestovanie v kukuričnej výrobnej oblasti a na priamy konzum a konzervárenské spracovanie.
• PCR (1961, ŠS Kvetoslavov) Je náš najstarší kultivar, ktorý je šľachtiteľsky vyrovnaný, s dobrým zdravotným stavom. Hodí sa predovšetkým na rýchlenie vo fóliovníkoch, kde dáva vynikajúce úrody. Rastlina narastie do značnej výšky, je vzpriamená so slabým až stredným olistením, plody sú na rastline previsnuté, zelenožltej lesklej farby a pálivej chuti. Plody majú dlhý, kužeľovitý tvar, zo strán sú mierne stlačené. Priemerná dĺžka plodov je 113 mm, šírka 45 mm a hrúbka oplodia 3,3 mm. PCR je skorý kultivar, prvé plody dáva 141 dní po vysiatí. Má rýchly počiatočný vývoj. Používa sa na priamy konzum v technologickej zrelosti.
• Perla (1980, ŠS Čejč) Rastlinu má polorozložitú, nižšieho vzrastu s priemerom 368 mm. Plody sú úzkokužeľovité s miernym prehnutím pri špici, hladké, s plochým kalichom. Dĺžka plodu sa pohybuje od 85 do 168 mm, šírka od 28 do 57 mm a hrúbka dužiny 2 až 9,8 mm. Postavenie plodu na rastline je previsnuté. V technologickej zrelosti má plod žltobielu farbu a vo fyziologickej zrelosti svetločervenú. Chuť je sladká, aromatická a šťavnatá. Ide o stredne skorý kultivar typu "bielej kapie". Odporúča sa na pestovanie do technologickej zrelosti v poľných podmienkach kukuričnej výrobnej oblasti. Plody sú zužitkovateľné na priamy konzum aj na konzervárenské spracovanie.
• Rubín (1970, ŠS Kvetoslavov) Patrí medzi poloskoré kultivary s hrubostennými plodmi. Farba plodu je tmavozelená v technologickej zrelosti, vo fyziologickej tmavočervená. Tvar je kužeľovitý a v dobrých podmienkach vytvára veľké a ťažké plody. Rubín je určený len na pestovanie do fyziologickej zrelosti.
• Vesna (1982, ŠS Čejč) Pre rastlinu je charakteristický polovzpriamený vzrast a husté olistenie. Plody sú úzkokužeľovité s miernym prehnutím a plytkým, pozdĺžnym rebrovaním na konci. Kalich má prevažne plochý, ojedinele vypuklý. Pestovanie plodov na rastline je previsnuté. Plody majú priemernú dĺžku 142 mm, šírku 49 mm a hrúbku dužiny 3,4 mm. Pre plod je typická zelenožltá farba v technologickej zrelosti a vo fyziologickej červená. Chuť je sladká, šťavnatá a aromatická. Vesna je skorá, v porovnaní s PCR dáva o 6,4 % nižšiu úrodu. Výhodou je však odolnosť proti deformácii plodov a vhodnosť na rýchlenie vo fóliovníkoch. Používa sa na priamy konzum v technologickej zrelosti. Nemá špeciálne požiadavky na agrotechniku, ale pri vysokej násade plodov je náchylná na vyvrátenie rastlín.